Nedávna inflačná epizóda ukázala, aké ťažké je nájsť aktívum, ktoré ochráni kúpnu silu malých sporiteľov. Keď sa tempo rastu cien zvýši výrazne nad všeobecne očakávané dve percentá ročne, je takmer nemožné okamžite upraviť investičné portfóliá tak, aby sa z toho vyvliekli bez ujmy. A hoci sa inflácia v súčasnosti vo väčšine štandardných trhových ekonomík vrátila k dvojpercentnému cieľu, nemusí to nevyhnutne znamenať, že povedala posledné slovo.

Ako ochrániť úspory pred infláciou?"

Táto otázka bola pre mnohých sporiteľov kľúčová v rokoch 2022 a 2023, keď sa miera inflácie úplne odpútala od cieľa, ktorý sa centrálne banky vo vyspelých ekonomikách snažia udržať. Aj keď úrokové sadzby na bankových sporiacich produktoch pomerne rýchlo rástli, ani zďaleka nekompenzovali prudký nárast inflácie. V dôsledku toho reálna hodnota úspor klesla. Hoci sa môže zdať, že táto inflačná vlna je už za nami, riziko ďalšej epizódy pretrváva.

Pred niekoľkými rokmi bola inflácia do veľkej miery spôsobená ponukou, ktorú vyvolali rastúce ceny energií. Teraz by však mohla byť na obzore inflácia spôsobená dopytom.

Verejný dlh ako rizikový faktor

Nebezpečenstvo spočíva v rastúcej úrovni verejného dlhu vo všetkých vyspelých ekonomikách. Okrem Grécka prudko vzrástol dlh v krajinách ako Francúzsko, Spojené štáty, Taliansko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. Od finančnej krízy v rokoch 2008 - 2009 vzrástol priemerný verejný dlh Európskej únie z približne 60 % HDP na viac ako 90 % v rokoch 2020 a 2021. [1] Hoci odvtedy mierne klesol, tento trend sa zásadne nezmenil.

Vlády západných krajín navyše prejavujú len malú ochotu výrazne konsolidovať svoje verejné financie, hoci deficity v mnohých prípadoch prekračujú kritickú hranicu tri percentá HDP. Táto pretrvávajúca nerovnováha môže zasiať zárodky ďalšej inflačnej vlny, ktorá opäť zníži hodnotu tradičných úspor.

Obrázok: Dlh verejnej správy v pomere k HDP vo vybraných európskych krajinách (2002 - 2024, v %)

Zdroj: Európska komisia [2]

Kryptoaktíva ako potenciálna alternatíva

V takomto prostredí možno očakávať, že drobní sporitelia budú čoraz viac hľadať alternatívy nielen ku konvenčným platným menám, ale aj k štandardným aktívam, z ktorých ani jedno ich nedokáže spoľahlivo ochrániť pred infláciou. To otvára dvere digitálnym aktívam - či už ich nazveme kryptoaktíva, kryptocurrencies alebo virtuálne meny - ako možnému zabezpečeniu.

Bitcoin poskytuje jasný príklad. Jeho celková ponuka je vopred stanovená a fixná, vďaka čomu je vo svojej podstate protiinflačný. Na rozdiel od fiat mien, ktoré podliehajú fiškálnej a monetárnej expanzii alebo kontrakcii, je vzácnosť Bitcoinu zabudovaná v jeho konštrukcii.

Kryptoaktíva si tiež získavajú dôveru investorov do takej miery, že pre niektorých sú dokonca atraktívnejšie ako zlato. Keďže ich hodnota stúpa a možnosti investovania sa rozširujú, čoraz viac sporiteľov môže uvažovať o alokácii časti svojho majetku do tejto novej triedy. To by mohlo znamenať začiatok kvalitatívnych zmien na finančnom trhu aj v investičných stratégiách domácností.

Zdroje:

[1] https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_finance_statistics

[2] https://cepr.org/voxeu/columns/high-government-debt-eu-or-end-enjoy-now-pay-later