Nie je veľa oblastí, v ktorých by Európska únia predbehla Spojené štáty. Jednou z takýchto oblastí je však regulačné prostredie na trhu digitálnych aktív. Zatiaľ čo Európska únia má zavedené právne predpisy, ktoré vymedzujú podmienky hry pre takmer všetky typy kryptoaktív, Spojené štáty sa doteraz spoliehali na reguláciu len jedného segmentu trhu s digitálnymi aktívami. Ako sa líšia prístupy týchto dvoch ekonomických veľmocí ku kryptoaktívam?
Zásadný rozdiel medzi prístupom Európskej únie a Spojených štátov k regulácii digitálnych aktív spočíva v tom, ako široko sú definované pravidlá hry. Európska únia už začiatkom roka 2025 uplatňovala jednotný súbor pravidiel vo všetkých 27 členských štátoch. [1]
Regulácia EÚ je známa pod skratkou MiCA (niekedy tiež MiCAR), čo znamená Nariadenie o trhoch s kryptoaktívami (Markets in Crypto-Assets Regulation). Dôležité je, že MiCA zahŕňa aj reguláciu stablecoinov, t. j. digitálnych mien, ktoré sú viazané na hodnotu inej, zvyčajne fiat meny (alebo fiduciárnej meny).
Ďalšou charakteristickou črtou regulácie digitálnych aktív v EÚ je, že jej cieľom je ochrana retailových investorov, resp. držiteľov kryptoaktív. MiCA vo veľkej miere zaručuje, že digitálne meny sa nesmú vydávať na jednotnom trhu EÚ, ak emitent nezískal od orgánov príslušnú licenciu. Táto licencia sa udeľuje len vtedy, ak emitent spĺňa podmienky stanovené v súbore pravidiel MiCA.
Emitent alebo poskytovateľ digitálnych aktív v Európskej únii by nemal narušiť alebo ohroziť finančnú stabilitu Únie ani po splnení podmienok MiCA. Nariadenie je preto navrhnuté tak, aby emitenti mali veľmi obmedzenú možnosť narušiť stabilitu finančných trhov EÚ. [2]
MiCA zohľadňuje aj inovatívny charakter digitálnych aktív a technológií, na ktorých fungujú. Cieľom regulácie preto nie je ohroziť alebo znížiť inovačný potenciál EÚ. Ak je úroveň inovácií v porovnaní s USA nižšia, nie je to vinou regulácie MiCA, ale iných štrukturálnych faktorov (pozri napríklad Draghiho správu [3]).
Naopak, regulácia v USA v oblasti digitálnych aktív je v súčasnosti veľmi úzko zameraná – konkrétne len na stablecoiny. Regulácia stablecoinov vychádza zo zákona, ktorý 18. júla 2025 podpísal prezident Donald Trump. Skratka, pod ktorou sa zákon stal známy, je zarážajúca: GENIUS – usmernenie a zavedenie národných inovácií pre stabilné mince v USA. Ide o prvý významný federálny zákon zameraný na trh so stablecoinmi v Spojených štátoch. [4]
Prevláda názor odborníkov, že hlavným dôvodom, prečo súčasná americká administratíva presadila tento zákon, je posilnenie dominantného postavenia amerického dolára na svetových finančných trhoch. Skutočnosť, že reguluje stablecoiny, t. j. digitálne aktíva naviazané na americký dolár, tieto hlasy potvrdzuje.
Predovšetkým vzhľadom na to, že stabilcoiny v amerických dolároch sú kryté predovšetkým hotovosťou a krátkodobými americkými štátnymi pokladničnými poukážkami/dlhopismi (U.S. Treasuries), čo vytvára ďalší dopyt po štátnom dlhu denominovanom v dolároch. Zlé jazyky dokonca hovoria o stratégii amerického kryptomerkantilizmu.
Ak sa táto stratégia osvedčí, bude to pravdepodobne znamenať ďalšiu dolarizáciu tretích krajín, tentoraz prostredníctvom kryptomenových aktív. Pre Spojené štáty bude takýto vývoj nepochybne priaznivý (a želaný), zatiaľ čo pre príjemcov stablecoinov naviazaných na americký dolár môže znamenať porušenie menovej suverenity a finančnej stability.
Zdroje:
[2] https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2025/760274/ECTI_STU(2025)760274_EN.pdf
[3] https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_en