Posledná aktualizácia: 14. 7. 2025
Globalizácia a trh s kryptomenami: Ovplyvňujú sa navzájom?
Žijeme v ére stále výraznejšieho nástupu a rozvoja kryptomien ako digitálnej formy peňazí alebo digitálneho investičného aktíva. Súčasne je globálny hospodársky poriadok čoraz viac ohrozovaný narastajúcim protekcionizmom. Inými slovami, globalizácia, ktorej sme boli svedkami v posledných desaťročiach, začína oslabovať a v niektorých ohľadoch pozorujeme dokonca určité známky miernej deglobalizácie.
Tu sú základné otázky položené odborníkmi z BITmarkets v prospech zdieľaného poznania kryptomenovej komunity:
Prezentovaná analýza je súhrnom zistení tímu odborníkov z analytického oddelenia BITmarkets.
Úvod
Bitcoin ako vedľajší produkt globalizácieSvet bol v posledných desaťročiach svedkom pozoruhodných transformácií, od technologických prelomov až po nárast prepojenosti ekonomík. Ako sa rozšírili globálne obchodné, finančné a komunikačné siete, objavili sa nové príležitosti – ale rovnako aj nové výzvy.
Bitcoin nevznikol v izolácii. Prišiel v čase, keď bol svet viac prepojený než kedykoľvek predtým – ekonomiky boli navzájom prepojené, technológie sa vyvíjali a finančné systémy sa stávali čoraz globálnejšími. Zároveň však prišiel v období, keď sa začali objavovať trhliny. Finančná kríza z rokov 2008–2009 odhalila zraniteľnosti tradičného finančného systému, otriasla dôverou verejnosti a zvýraznila riziká centralizovanej kontroly.
Tento kontext globálnej expanzie a systémovej krehkosti vytvoril úrodnú pôdu pre decentralizovaný peer-to-peer systém, akým je Bitcoin. Jeho obmedzená ponuka, bezhraničný dizajn a odolnosť voči manipulácii ponúkli radikálne nový spôsob uchovávania a prenosu hodnoty, ktorý môže využívať ktokoľvek, kdekoľvek, bez ohľadu na pôvod alebo majetok.
Aj keď Bitcoin nie je priamym dôsledkom globalizácie, jeho vzostup bol umožnený tými istými silami, ktoré umožnili globálnu integráciu – pokrokmi v technológii, rozširujúcimi sa sieťami a rastúcim dopytom po systémoch prekonávajúcich hranice a prekážky. V tomto zmysle možno Bitcoin považovať za vedľajší produkt globalizácie. Svet a moderná doba sa stali pripravenými na finančný priestor, v ktorom môže ktokoľvek, bez ohľadu na pôvod, sociálny status či finančné možnosti, investovať, obchodovať alebo posielať hodnotu cez hranice bez závislosti na sprostredkovateľoch či centralizovaných autoritách.
To, čo sa začalo Bitcoinom, sa vyvinulo do rôznorodého a rozširujúceho sa ekosystému digitálnych aktív, umožňujúceho účasť naprieč priemyselnými odvetviami – od cezhraničných remitencií a stablecoinov ponúkajúcich stabilitu podobnú doláru až po tokenizáciu reálnych aktív (RWA), čo otvára nové možnosti v realitnom sektore, komoditách a ďalších oblastiach. Táto zmena transformuje globálne finančné prostredie. Adopcia kryptomien už nie je obmedzená iba na jednotlivcov a obchodníkov. Inštitúcie alokujú kapitál, vlády skúmajú strategické rezervy a digitálne aktíva sú čoraz viac vnímané ako nástroje diverzifikácie, odolnosti a alternatívnych spôsobov prenosu hodnoty.
Táto štúdia skúma, či sily globalizácie – charakterizované technologickým pokrokom, ekonomickou vzájomnou závislosťou a rozširovaním globálnych sietí – vytvorili prostredie priaznivé pre vzostup Bitcoinu a širšieho krypto-ekosystému, alebo naopak, či je Bitcoin voči týmto vplyvom odolný a nie je obmedzený posunmi a zvratmi v procese globalizácie. Pokúša sa zistiť, či vznik Bitcoinu signalizuje širší posun smerom k decentralizovanému finančnému systému, ktorý prekonáva hranice, inštitúcie a tradičné prekážky účasti na trhu.
Ali Daylami
Vedúci oddelenia analýzy údajov
BITmarkets
Meranie globalizácie
Globalizácia je pojem, ktorý bol v posledných rokoch často používaný, najmä od pandémie covidu, ktorá ovplyvnila svet a globálne hospodárske vzťahy tým, že odhalila riziká spojené s vysokou mierou globalizácie. To znamená, že nadmerná závislosť od optimalizácie dodávateľských reťazcov môže viesť k narušeniam, alebo v závažnejších prípadoch až ku kolapsu globálnych dodávateľských reťazcov pri krízach, akou je pandémia infekčného ochorenia.
Zrazu sa priorita presunula z minimalizácie výrobných nákladov za každú cenu na jednoduché zabezpečenie toho, aby boli určité produkty naďalej dostupné v obchodoch. Pandémia covidu ukázala, aký zraniteľný môže svet byť – a aké krehké globálne hospodárske vzťahy v skutočnosti sú. Dá sa povedať, že kríza dala definitívny impulz procesu, ktorý dnes označujeme ako deglobalizáciu.
Ako meriame globalizáciu
Až čas ukáže, nakoľko je tento posun dočasný – teda či ide o krátkodobé priklonenie sa k väčšej ekonomickej lokalizácii a národnej nezávislosti od zahraničných dodávateľov. Faktom však zostáva, že globalizácia stagnuje minimálne od finančnej krízy v rokoch 2008–2009 a pandémia covid-19 jej zasadila tvrdý úder.
Napriek tomu je pri diskusiách o globalizácii dôležité rozumieť tomu, čo tento pojem označuje a ako ju možno merať. Podľa Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu (PIIE) označuje globalizácia proces rastúcej vzájomnej závislosti medzi ekonomikami, kultúrami a populáciami sveta, spôsobený cezhraničným obchodom s tovarom a službami, technológiami a tokmi investícií, ľudí a informácií. Krajiny si budujú ekonomické partnerstvá na podporu týchto tokov už celé stáročia. Termín „globalizácia“ sa stal populárnym po studenej vojne začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď tieto kooperačné usporiadania začali formovať moderný každodenný život.
Na meranie globalizácie a vyjadrenie miery hospodárskej spolupráce medzi krajinami sa používa niekoľko ukazovateľov. Nasledujúce tri patria medzi najčastejšie využívané a najuznávanejšie:
Index obchodnej otvorenosti
Index otvorenosti obchodu je jedným z ukazovateľov globalizácie. Predstavuje pomer svetového exportu a importu k svetovému HDP. Je vhodným nástrojom na sledovanie miery medzinárodnej ekonomickej integrácie. Podľa tohto indexu sa globalizácia začala zhruba vtedy, keď medzi sebou krajiny začali vo väčšej miere obchodovať. Ľudstvo zažilo v priebehu histórie niekoľko období globalizácie, s obdobiami prehlbovania medzinárodných vzťahov, striedaných s érami vzostupu protekcionizmu.
Ekonomická integrácia a globalizácia zosilneli po priemyselnej revolúcii na prelome 18. a 19. storočia. Petersonov inštitút definuje prvú éru čistej globalizácie ako obdobie od roku 1870 do roku 1914. Integrácia bola poháňaná parnou dopravou a ďalšími technológiami, ktoré umožnili lacnejší presun väčšieho množstva tovaru medzi trhmi.
Globalizácia sa zastavila v druhom období – od vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914 až do konca druhej svetovej vojny v roku 1945. Prvá svetová vojna odštartovala obdobie dlhodobej ekonomickej dislokácie, vrátane stiahnutia Sovietskeho zväzu z globálneho obchodu po komunistickej revolúcii v roku 1917, pandémie španielskej chrípky v roku 1918, menovej nestability na začiatku 20. rokov, nových imigračných obmedzení, veľkej hospodárskej krízy začínajúcej v roku 1929 a prudkého nárastu protekcionizmu v 30. rokoch.
Ekonomická integrácia sa obnovila v treťom období, ktoré zahŕňalo tri desaťročia po druhej svetovej vojne. Americké vedenie pomohlo vytvoriť nové inštitúcie pre ekonomickú spoluprácu, ako bola Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT, dnes Svetová obchodná organizácia), ktorá krajinám umožnila otvoriť svoje ekonomiky obchodu a investíciám. Tieto kroky pomohli odštartovať zlatú éru hospodárskeho rastu.
Počas štvrtého obdobia, od 80. rokov do finančnej krízy v rokoch 2008/2009, ekonomická integrácia dosiahla historicky bezprecedentný globálny rozsah. Na čele stáli Čína a India, ktoré začali odbúravať obchodné bariéry. Sovietsky blok vo východnej Európe sa po páde Berlínskeho múru v roku 1989 a následnom rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vydal smerom k demokracii a ekonomickej liberalizácii.
Technologické zmeny, vrátane zavedenia prepravných kontajnerov a zlepšení v oblasti informačných a komunikačných technológií, takisto podporili integráciu a viedli k vytvoreniu globálnych dodávateľských reťazcov. Globálny ekonomický rast bol silný a svetová chudoba výrazne klesla. Index otvorenosti obchodu tak dosiahol úroveň 60 percent ešte pred vypuknutím finančnej krízy.
Dnes žijeme v piatej ére globalizácie, často označovanej ako éra „slowbalizácie“, teda pomalej globalizácie, alebo deglobalizácie. Zdá sa, že index otvorenosti obchodu v súčasnosti stagnuje alebo osciluje okolo úrovne 60 %. Napriek tomu, že sa zdalo, že globálna ekonomika by mohla proces globalizácie obnoviť, pandémia covid-19 tento trend zvrátila a globalizácia sa fakticky zastavila, ako to ilustruje nasledujúci graf. Toto obdobie pomalej globalizácie sa začalo približne v tom istom čase, keď vznikla prvá kryptomena.
Obrázok 1: Fázy globalizácie (merané indexom obchodnej otvorenosti)
KOF Index globalizácie (KOFGI)
KOFGI je súhrnný (kompozitný) index, ktorý meria globalizáciu podľa ekonomických, sociálnych a politických dimenzií pre takmer každú krajinu na svete na škále od 1 (najmenej) do 100 (najviac globalizovaná). Index pokrýva obdobie od roku 1970 do najaktuálnejšie dostupného roka. Dáta sú každoročne aktualizované.
Pôvodný index bol predstavený nemeckým ekonómom Axelom Dreherom v roku 2006 v ekonomickom výskumnom centre Konjunkturforschungsstelle na ETH Zürich a o dva roky neskôr bol aktualizovaný. Nedávno bol index kompletne prepracovaný a rozšírený o nové prvky a premenné.
Revidovaný a aktualizovaný KOFGI rozlišuje medzi de facto a de jure meraniami pre každý z odlišných aspektov globalizácie. Zatiaľ čo de facto meranie globalizácie hodnotí skutočné medzinárodné toky a aktivity (ako je obchod so tovarom a službami), de jure meranie globalizácie zahŕňa politiky a podmienky (ako sú colné sadzby), ktoré v zásade ovplyvňujú tieto toky a aktivity. V rámci ekonomického rozmeru globalizácie teraz revidovaný KOFGI rozlišuje medzi obchodnou a finančnou globalizáciou.
Ďalej zavádza časovo premenné váženie základných premenných, čo umožňuje, aby sa vzťahy medzi premennými v čase prirodzene vyvíjali. Celkovo je index založený na 43 rôznych premenných, ktoré sú agregované do jednotlivých dimenzií a celkového indexu. Zahŕňa celkom 27 rôznych čiastkových indexov a používatelia si môžu zvoliť takú úroveň agregácie, ktorá je pre ich konkrétny účel najrelevantnejšia.
KOFGI takisto potvrdzuje trajektóriu globalizácie pozorovanú v posledných niekoľkých desaťročiach, ako ju zachytáva Index otvorenosti obchodu. Podľa KOFGI globalizácia zrýchlila od začiatku 90. rokov, keď sa rozpadol sovietsky blok a bývalé socialistické krajiny začali prechádzať na štandardné trhové ekonomiky.
Ďalej podľa KOFGI môžeme pozorovať, že „slowbalizácia“ začala bezprostredne po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008–2009, zatiaľ čo po kríze spôsobenej covidom proces globalizácie fakticky ustal. To je zrejmé v oboch zložkách KOFGI – teda v ukazovateľoch typu de jure aj de facto.
Obrázok 2: Vývoj globalizácie meraný KOFGI
Zdroj: ETH Zürich
Frankelov index (FI)
Toto špecializované meradlo globalizácie predstavil americký ekonóm Jeffrey Frankel na prelome storočia. Vytvoril veľmi jednoduchý a zároveň užitočný index na posúdenie nielen rozsahu, ale aj vývoja globalizácie.
Importná verzia FI je pomer, ktorý porovnáva podiel importu krajiny na jej HDP s podielom zvyšku sveta na globálnom HDP. Napríklad ak krajina dováža tovar v hodnote 30 % svojho HDP a zvyšok sveta tvorí 80 % globálneho HDP, FI sa vypočíta ako 30 % delené 80 %, teda 0,375..
Ak by obyvatelia krajiny nakupovali od cudzincov rovnakou mierou ako od domácich dodávateľov, zahraničné produkty by tvorili rovnakú časť výdavkov krajiny ako výdavky obyvateľov zvyšku sveta. Pri úplnej globalizácii by podiel importu na HDP krajiny mal zodpovedať podielu zvyšku svetového HDP v globálnom HDP – inými slovami, FI by mal byť rovný 1,0. To znamená, že čím vyššie je FI konkrétnej krajiny, tým je viac integrovaná do globálnej ekonomiky, teda „viac globalizovaná“. Okrem malých otvorených ekonomík, ako je Singapur, s veľmi vysokými obchodnými pomermi, je hodnota FI zvyčajne výrazne pod 1,0. V skutočnosti index konzistentne klesá, ako rastie podiel krajiny na svetovom HDP.
Od roku 2000 sa hodnoty FI vo všeobecnosti zvýšili vďaka vzostupu Číny ako obchodnej veľmoci. Nemecký ekonóm Rolf Langhammer analyzoval vzorku viac ako 100 krajín s cieľom preskúmať vývoj hodnôt FI v priebehu času (1990, 1995, 2000 a 2005). Langhammerova analýza odhalila vzorec nižších hodnôt FI pri väčších krajinách (merané podľa HDP) v danom roku, ale rastúce hodnoty FI v priebehu času pri veľkej väčšine krajín – spolu s určitým stupňom konvergencie globalizácie medzi veľkými a malými ekonomikami.
Frankelov index taktiež ukazuje, že miera globalizácie sa od roku 1990 zvýšila. Petersonov inštitút pre medzinárodnú ekonómiu predkladá zmeny v údajoch FI za obdobie 1990–2023 s využitím vzorky 68 krajín a samostatných skupín 35 krajín s vysokými príjmami a 33 krajín so strednými príjmami. Všetky tri vzorky ukazujú, že globalizácia vzrástla, aj keď mierne odlišným tempom v každej skupine krajín (pozri obrázky 3, 4 a 5).
Obrázok 3: Frankelov index pre 68 krajín
Obrázok 4: Frankelov index pre 35 krajín s vysokými príjmami
Obrázok 5: Frankelov index pre 68 krajín so strednými príjmami
Kryptomeny z pohľadu globalizácie
Pripomeňme si, že cieľom tejto analýzy je overiť, či miera globalizácie súvisí s rozvojom trhu s kryptomenami. Inými slovami, skúmame hypotézu, že zlepšenie v oblasti globalizácie vedie k rastu trhu s kryptomenami, meraného trhovou kapitalizáciou hlavných kryptomien.
Trhová kapitalizácia celého trhu s kryptomenami v súčasnosti (polovica júna 2025) predstavuje približne 3,4 bilióna USD, pričom Bitcoin dominuje trhu – s podielom približne 60 percent. Prvých 5 kryptomien s najväčšou trhovou kapitalizáciou spoločne predstavuje (polovica júna 2025) viac ako 80 percent celkovej trhovej kapitalizácie kryptomien.
Keďže naša analýza si kladie za cieľ zistiť, či rozsah globalizácie ide ruka v ruke s expanziou trhu s kryptomenami, rozhodli sme sa sústrediť výlučne na Bitcoin. Dôvod je jednoduchý – Bitcoin je najstaršia svetová kryptomena a má najdlhší historický záznam.
Zrodenie Bitcoinu
Bitcoin je názov prvej decentralizovanej kryptomeny. Je založený na ideológii slobodného trhu a bol vytvorený v roku 2008, keď neznámy subjekt pod pseudonymom Satoshi Nakamoto publikoval whitepaper. Používanie Bitcoinu ako meny sa začalo v roku 2009, spočiatku bez trhovej ceny.
Zo všetkých tried aktív má Bitcoin jednu z najviac volatilných obchodných histórií. Prvý významný nárast ceny tejto kryptomeny nastal v októbri 2010, keď hodnota jediného Bitcoinu začala prekonávať svoju dlhodobo plochú cenu pod 0,10 USD. Obchodovanie s Bitcoinom sa začalo len niekoľko mesiacov predtým (konkrétne v júli 2010). Jeho cena vtedy vyskočila z úrovne 0,10 USD na 0,20 USD dňa 26. októbra 2010. Pred koncom roka dosiahla 0,30 USD.
Počiatočná trhová kapitalizácia Bitcoinu (v júli 2010) nepresahovala 197 000 USD. Avšak veľmi skoro, akonáhle začala cena Bitcoinu rásť, vzrástla aj jeho trhová kapitalizácia. Už o dva roky neskôr dosiahla trhová kapitalizácia Bitcoinu takmer 90 miliónov USD. Na prelome marca a apríla 2013 prekročila hranicu 1 miliardy USD. Po prvýkrát bol Bitcoin obchodovaný za viac ako 100 USD za mincu. Od jeho prvého obchodovania tak vzrástla trhová cena tejto kryptomeny viac než tisícnásobne.
Príbeh vzostupu a volatility Bitcoinu
Bitcoin sa rýchlo stal veľmi populárnym, jeho cena prudko vzrástla, rovnako ako jeho trhová kapitalizácia. Na prelome rokov 2017 dosiahla cena Bitcoinu svoj prvý výrazný vrchol blízko úrovne 18 000 USD. Krátko nato jeho cena klesla pod 4 000 USD. Hneď po prepuknutí pandémie covidu sa zdalo, že Bitcoin pomaly stráca silu – jeho cena stagnovala okolo 9 000 USD.
Čoskoro sa však zotavil a vzrástol na nové historické maximum nad 60 000 USD. Napriek tomu to nebol koniec jeho volatility. Keď kríza spôsobená covidom začala ustupovať, cena Bitcoinu opäť klesla a dosiahla takmer 16 000 USD. Stalo sa tak na konci roka 2022, keď inflácia začala prudko rásť.
V nasledujúcich mesiacoch začala cena Bitcoinu opäť stúpať a na konci roka 2024 po prvýkrát prekročila hranicu 100 000 USD (pozri obrázky 6 a 7). Dalo by sa povedať, že Bitcoin je čoraz viac vnímaný ako digitálne zlato, pretože pre niektorých investorov predstavoval vhodný uchovávateľ hodnoty v období inflácie.
Dnes sa Bitcoin stále obchoduje nad úrovňou 100 000 USD, no zostáva citlivý na negatívny aj pozitívny vývoj vo svetovej ekonomike alebo hospodárskej politike – najmä v Spojených štátoch.
Vzťah bez korelácie
Pokiaľ ide o vzťah medzi Bitcoinom a globalizáciou svetovej ekonomiky, neexistuje žiadny dôkaz, že by tieto dve premenné na seba priamo pôsobili. V skutočnosti bol Bitcoin predstavený v čase doznievania finančnej a hospodárskej krízy rokov 2008–2009. Inými slovami, Bitcoin je produktom začiatku obdobia takzvanej „slowbalizácie“.
Odvtedy sme pozorovali trvalý rast trhovej kapitalizácie Bitcoinu spolu so vznikom nových typov kryptomien. Áno, je pravda, že cena Bitcoinu počas jeho raných rokov oscilovala, podobne ako fázy globalizácie po finančnej kríze. V súčasnosti sa však zdá, že vzostup kryptomien je neodvratný – na rozdiel od miery globalizácie.
Obrázok 6: Historický vývoj ceny Bitcoinu (k 15. júnu 2025, v USD)
Zdroj: CoinMarketCap
Obrázok 7: Historický vývoj tržnej kapitalizácie Bitcoinu (k 15. júnu 2025, v USD)
Zdroj: CoinMarketCap
Čo teda ovplyvňuje Bitcoin a kryptomenový trh ako celok? Podľa štúdie Standard Chartered Bank sa zdá, že Bitcoin je vo väčšine prípadov silnejšie korelovaný s indexom Nasdaq než so zlatom. Z tohto dôvodu môžu investori nazerať na Bitcoin podobne ako na hlavnú technologickú akciu.
Podľa banky aktuálne korelácia Bitcoinu s indexom Nasdaq predstavuje približne 0,5, zatiaľ čo na začiatku roka to bolo 0,8. Korelácia so zlatom medzitým od januára klesla – krátko dosiahla nulovú úroveň a v súčasnosti sa drží tesne nad hranicou 0,2.
Obrázok 8: 20-ročný vývoj ceny zlata (k polovici júna 2025, v USD za uncu)
Zdroj: Goldprice
Obrázok 9: Historický vývoj indexu Nasdaq (k polovice júna 2025)
Zdroj: Yahoo Finance
Keď sa Bitcoin správa skôr ako technologická akcia než ako mena, dá sa argumentovať, že je citlivejší na tie isté faktory ako akcie veľkých technologických spoločností. V poslednom čase sme mohli sledovať príčiny pomerne prudkého poklesu technologických akcií – nepredvídateľné hospodárske politiky vlád. Okrem toho sú technologické akcie ovplyvňované menovou politikou centrálnych bánk (najmä amerického Fedu) a všeobecným ekonomickým vývojom vo svete.
Koreláciu medzi kryptomenami a globalizáciou môže sprostredkovávať predovšetkým globálny hospodársky vývoj. Inými slovami, ak globálny ekonomický rast závisí od miery globalizácie, potom vývoj trhu s kryptomenami môže byť do určitej miery závislý aj od nej. Na druhej strane, kryptomeny ako súčasť rušivých ekonomických síl nemusia nasledovať tradičné meradlá hospodárskeho rozvoja.
Záver
S ohľadom na rušivú a zároveň alternatívnu povahu kryptomien v rámci hospodárskeho prostredia a na nepreukázanú hypotézu korelácie medzi Bitcoinom a globalizáciou možno dospieť k záveru, že na základe doterajších poznatkov nie je možné preukázať jednoznačný vzťah. Trh s Bitcoinom sa môže aj naďalej vyvíjať skôr nezávisle od hlavných ukazovateľov ekonomickej globalizácie.
BITmarkets naďalej pretvára spôsob, akým sú digitálne aktíva využívané retailovými aj inštitucionálnymi klientmi. Naším cieľom je sprístupniť kryptomeny, zjednodušiť ich používanie a lepšie ich prepojiť s tradičným finančným svetom.
Zameriavame sa na umožnenie praktického využitia digitálnych aktív prostredníctvom základných hodnôt, ako sú dôvera, silná compliance, bezpečnosť a transparentnosť. S tým, ako sa globálne regulačné rámce pre digitálne aktíva postupne vyvíjajú, BITmarkets upravuje svoje fungovanie tak, aby držala krok s meniacimi sa právnymi štandardmi, podporovala inovácie a dlhodobú udržateľnosť.
Náš záväzok k zákazníckej podpore zostáva bezkonkurenčný – viacjazyčná asistencia je k dispozícii nepretržite vo viac ako 17 jazykoch a efektívne pomáha obchodníkom plne využiť širokú škálu produktov a funkcií.
V posledných rokoch získala spoločnosť BITmarkets radu prestížnych medzinárodných ocenení, ktoré odrážajú naše odhodlanie a vysokú kvalitu poskytovaných služieb. Sme hrdí na to, že nie sme len obchodnou platformou – sme partnerom, ktorý pomáha ľuďom objavovať nové finančné príležitosti.
S rastúcim prijatím decentralizovaných technológií pokračuje BITmarkets v prepájaní tradičných finančných služieb a blockchainových inovácií. Náš komplexný súbor produktov je navrhnutý tak, aby umožnil bezpečné a efektívne riadenie digitálnych aktív tak retailovým, ako aj inštitucionálnym klientom.
Prečo si vybrať BITmarkets
prostriedkov uložených v cold storage
výpadkov počas systémových úprav
požiadaviek na príkazy
Infraštruktúra
© 2025 BITmarkets. Všetky práva vyhradené.
Krypto-aktíva ako neregulované, decentralizované a vysoko volatilné aktíva so sebou nesú značné riziká a môžete prísť o celý investovaný kapitál.