Kryptografické vojny je neoficiálny termín pre pokusy vlád USA a ich spojencov obmedziť prístup verejnosti a zahraničia k silnej kryptografii, aby sa zabránilo dekódovaniu národnými spravodajskými agentúrami.

Cieľ týchto krokov je jasný: nikto ani žiadny národ sa nemôže spoliehať na metódy šifrovania, ktoré sú neprelomiteľné pre národné špionážne agentúry. V dôsledku toho by nikto nebol v bezpečí pred špehovaním zo strany agentúr ako NSA, CIA alebo FBI. Tento stav vychádza z ťažkého obdobia histórie, studenej vojny. Na jednej strane sa západný blok snažil chrániť svoju komunikáciu a zabrániť východnému bloku získať spoľahlivú šifrovaciu technológiu. Na druhej strane oni túžili po tom istom. Oba tábory sa zároveň snažili navzájom špehovať a hľadali metódy na prelomenie svojich systémov. Okolnosť, ktorá vyvolala niektoré nezvyčajné reakcie.

Počas prvej kryptografickej vojny v 90. rokoch 20. storočia bojovali aktivisti za ochranu súkromia a bezpečnostní experti proti rozsiahlym kontrolám vývozu kryptografie z USA a cielenému oslabovaniu šifrovania. Výsledok tohto konfliktu má na svedomí predovšetkým rastúce používanie a dostupnosť šifrovacích techník, ako aj globálny rozmach elektronického obchodu. Steven Levy, bývalý hlavný technologický korešpondent časopisu Newsweek, ktorý v roku 2001 doslova napísal knihu o prvej kryptografickej vojne, zhrnul výsledok piatimi slovami: "verejná kryptografia bola naším priateľom", čím naznačil, že pozícia vlády USA sa zmenila z pohľadu na kryptografiu výlučne ako na hrozbu pre národnú bezpečnosť.

Po Snowdenových odhaleniach v roku 2013 sa svet ocitol v druhej kryptografickej vojne, ktorá trvá dodnes. Aktuálnou témou sporu je, či by vládne agentúry mali mať neobmedzený prístup ku komunikačným údajom a možnosť odomknúť osobné elektronické zariadenia.

K určitej kryptografickej vojne môžeme priradiť snahy vlád o dešifrovanie aplikácií, ako sú WhatsApp a Telegram, aby mali prístup ku konverzáciám. Napríklad aplikácia WhatsApp má koncové šifrovanie, čo znamená, že žiadna tretia strana (dokonca ani vláda) ju nemôže čítať ani k nej získať prístup.